Integrovaný záchranný systém

Čoraz viac ľudí cestuje do rôznych krajín Európy a každému z nich sa môže stať, že sa raz ocitne v situácii, keď bude potrebovať pomoc záchranných zložiek. Zisťovanie čísla tiesňového volania v takejto situácii nie je ľahké, preto je obrovskou výhodou, že v rámci celej Európskej únie funguje jednotné číslo tiesňového volania - 112.

Aby sme mali viac informácií o tom, kedy, ako a prečo máme toto číslo volať, navštívili sme Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému v Trenčíne. Priamo od tých najpovolanejších sme získali množstvo cenných rád, ako sa treba zachovať v tiesňových situáciách, pri ktorých je ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie človeka. Dozvedeli sme sa, že denne na túto linku zavolá až 3215 ľudí, z ktorých však skutočnú pomoc potrebuje len polovica. Mnohí totiž toto číslo zneužívajú na pobavenie, skrátenie dlhej chvíle či na riešenie situácií, pri ktorých nie je zásah záchranných zložiek vôbec potrebný. Niektorí si toto číslo dokonca zamieňajú s informačnou službou, od ktorej žiadajú telefónne čísla známych či odchody autobusov. Neuvedomujú si, že v danej chvíli toto číslo blokujú a znemožňujú tak dovolať sa človeku, ktorý sa ocitol v skutočnej tiesni. Svojou ľahkomyseľnosťou tak môžu vážne ohroziť zdravie, či dokonca život volajúcich.

Veľmi nás prekvapili aj situácie, pri ktorých sa na číslo 112 dovolali úplne malé deti, ktorým dali rodičia starý mobil bez SIM karty na hranie. Volanie na toto číslo je totiž bezplatné a sprístupnené aj tým, ktorí nemajú kartu, či dobitý kredit. Aby k takýmto situáciám dochádzalo čo najmenej, zneužitie tohto čísla sa trestá pokutou či dokonca trestom odňatia slobody (napr. pri nahlásení bomby v budove).

Pracovníci operačného strediska nám však uviedli aj niekoľko prípadov, pri ktorých ľudia volali 112 - ku oprávnene. Mali sme možnosť vypočuť si autentické záznamy z dopravných nehôd, požiarov či hlásenia zranených osôb. Pri každej nahrávke sme si uvedomili, aké dôležité je pomaly a zrozumiteľne nahlásiť čo a v akej lokalite sa stalo, kto a ako je zranený. Málokto z volajúcich totiž dokázal zachovať pokoj a dispečer mal veľmi sťaženú prácu, aby dokázal rozoznať, aký druh pomoci volajúci potrebuje.

K najzaujímavejším častiam exkurzie však patrila priama návšteva strediska IZS, pri ktorej sme mali možnosť vidieť pri práci všetky zložky záchranného systému. Hoci práve počas našej návštevy nebolo potrebné nikomu poskytovať pomoc či radu, bolo nám jasné, že všetci ľudia sediaci pri monitoroch sú v maximálnej pohotovosti a dokážu okamžite zareagovať na mimoriadnu udalosť, ktorá by v tej chvíli nastala.

V závere našej návštevy sme mali možnosť stať sa na chvíľu skutočnými záchranármi a poskytnúť postihnutému okamžitú prvú pomoc. Hoci išlo len o figurínu, pozorne sme si vypočuli všetky pokyny, ktoré by postihnutému pomohli v prípade vážnych popálenín, úrazov končatín či vdýchnutí neznámeho predmetu. Niektorí z nás si dokonca vyskúšali Gordonov úder a Heimlichov hmat, ktoré pomáhajú pri vykašľaní cudzieho telesa uviaznutého v dýchacích cestách. Uvedomili sme si, že nemusíme byť priamo lekármi, či zdravotnými sestrami, aby sme dokázali zranenému pomôcť. Dôležité je presne počúvať pokyny operačného strediska, vďaka ktorým dokážeme pomôcť človeku do príchodu sanitky. A mnohokrát sa stalo, že sa takáto pomoc ukázala ako neoceniteľná.

Sme radi, že sme mali možnosť bližšie spoznať prácu tých, ktorí sa v trenčianskom regióne starajú o ľudí pri náhlom ohrození života alebo postihnutí zdravia. Patrí im naše uznanie a velikánska vďaka.