Exkurzia do Hlohovca

Jedným z najzaujímavejších podujatí, ktoré už tradične absolvujú všetci štvrtáci, je návšteva Hvezdárne a planetária M.R.Štefánika v Hlohovci. Hoci už od rána panovalo chladné jesenné počasie, nenechali sme sa odradiť a plní očakávania sme vyrazili smerom na Bratislavu. Cesta ubehla ako voda a o hodinku sme sa ocitli na mieste.

Keďže sme mali prehliadku objednanú až na desiatu hodinu, získali sme trošku času aj na malú medzizastávku. Stala sa ňou vyhliadka Šianec, ktorá poskytuje najkrajší výhľad nielen na samotné mesto Hlohovec, ale i na celú rovinu od Trnavy po Piešťany, olemovanú pohoriami Malých Karpát a Považského Inovca. Dominantou vyhliadky je tabuľa s panoramatickou fotografiou mesta, ktorá oboznamuje návštevníkov s lokalitou, históriou i súčasnosťou Hlohovca. Okrem nádherného výhľadu nám poskytla aj ideálnu príležitosť na zopakovanie si vedomostí z vlastivedy - odhad vzdialenosti, určovanie svetových strán, ale aj orientáciu na mape či prácu s mierkou.

Hoci bola vyhliadka veľmi pekná, nevedeli sme sa dočkať, kedy sa konečne presunieme do samotnej hvezdárne. Boli sme veľmi zvedaví, čo nás čaká. Už vo vstupnej hale nás privítala výstava s astronomickou tematikou a modelom Slnečnej sústavy. Po zakúpení vstupeniek sme si zložili veci v šatni a pohodlne sa usadili v širokých kreslách. O chvíľočku sa zotmelo a my sme sa ocitli v úplne inom svete. Simulácia nočnej oblohy bola natoľko dokonalá, že nám zo začiatku úplne vyrazila dych. Užasnutí sme hľadeli nad seba a pozorne sledovali výklad jedného z pracovníkov hvezdárne. Vďaka jeho pútavému rozprávaniu a názorným ukážkam pohybu planét sa nám aspoň sčasti podarilo poodhaliť záhady a tajomstvá vesmíru. Projekcia na kopulovitom strope spôsobila, že sme sa cítili, akoby sme ležali v tráve a hľadeli na hviezdnu oblohu. Na chvíľu sme sa preniesli do kozmického priestoru, stali sa jeho súčasťou, hľadali súhvezdia Orion, Pegas či Veľká medvedica... Umelá obloha, Slnko, Mesiac, planéty a hviezdy viditeľné voľným okom boli ako skutočné. Hoci výklad trval 90 minút, nenudili sme sa ani chvíľočku. Nad našimi hlavami prebiehali slnečné erupcie, vychádzalo a zapadalo Slnko, striedali sa fázy Mesiaca, obiehali planéty okolo Slnka...

Aj keď nám nepriaznivé počasie nedovolilo pozorovať Slnko ďalekohľadom, neboli sme sklamaní. Za jedno dopoludnie sme sa toho dozvedeli naozaj neúrekom. Som si istá, že odteraz žiadne z detí nepozrie na nočnú oblohu bez toho, aby sa nepokúsilo nájsť Severku, pomocou ktorej dokážeme bezpečne určiť sever. Stačí si spomenúť na jednoduchý "návod", ktorý sme si počas exkurzie niekoľkokrát vypočuli a vyskúšali - nájsť Veľký voz (7 jasných hviezd viditeľných voľným okom a zoskupených do tvaru voza), vyhľadať v ňom 2 hviezdy, ktoré tvoria jeho zadnú časť a vzdialenosť medzi nimi päťnásobne preniesť na pomyselnej čiare. Severka (alebo tiež Polárka) sa nachádza presne na jej konci. No a pomocou severu už ľahko určíme ostatné svetové strany. Užitočná informácia, ktorá môže v niektorých prípadoch zachrániť aj život.

Z pútavej exkurzie sme si domov doniesli okrem suvenírov a drobných upomienkových predmetov i poznanie, že hoci sme už pochodili rôzne kúty Slovenska, aj tak je ešte veľa miest, ktoré nás majú čím prekvapiť. A Hlohovec je jedným z nich.